Aký rozdielny bude život veriaceho v nebi od života na zemi!

“Zostáva teda odpočinok ľudu Božiemu.”
Židom 4:9

Rodíme sa do námahy a súženia únavou, ale v zemi nesmrteľných únavu nepoznajú. Dychtivý po službe svojmu Pánovi, nachádza veriaci svoju silu nerovnú svojmu zápalu. Jeho neustále volanie je: „Pomôž mi slúžiť Tebe, Ó Bože môj." Ak je skrz naskrz zapálený, bude mať mnoho práce, nie príliš veľa pre jeho vôľu, ale príliš veľa pre jeho silu, a tak bude volať: „Nie som unavený z toho, že musím pracovať, ale unavený v práci."

Ach! Kresťan, horúci deň únavy nebude trvať navždy. Slnko sa blíži k horizontu a znova vyjde v dni jasnejšom, aký si kedykoľvek videl, v zemi, kde slúžia Bohu dňom a nocou a predsa oddychujú. Tu je odpočinok čiastočný, tam je dokonalý. Tu je kresťan stále rozrušený, cíti že ešte nedosiahol. Tam všetci odpočívajú, dosiahli zjavenie na vrchu, vystúpili do náručia svojho Boha. Vyššie sa nedá ísť.

Ach, uťahaný pracovník, pomysli na tvoj večný odpočinok!

Dokážeš to pochopiť? Je to večný odpočinok, odpočinok, ktorý zostáva. Tu, moje najväčšie radosti nesú „smrteľné" na ich čele. Moje krásne kvety vädnú. Moje lahodné nápoje sú zakalené. Moje vtáčatá padajú pod šípmi smrti. Moje najpríjemnejšie dni zatieňuje noc. Príliv mojich blažeností pominie v odlive smútku. Ale tam je všetko nesmrteľné, harfa nehrdzavie, oko sa nekalí, hlas nechveje, srdce netrasie a nesmrteľnosť je naplnená nekonečnou radosťou. Šťastný deň! Šťastný!

Keď smrteľnosť bude pohltená životom a večný Sabat začne.

Charles Spurgeon