Moody hovoril s nejakou ženou.
Zdalo sa mu, že je znepokojená o svoju dušu. Ale čím dlhšie s ňou hovoril, tým sa ukazovala väčšia tma v jej srdci. Preto ju požiadal, aby sa s ním modlila: Otče náš, ... Keď prišla po prosbu: Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame vinníkom svojim ... zasekla sa a povedala: „To sa nemôžem modliť, lebo jednej žene nikdy neodpustím.“ „Aha, tu je prekážka,“ povedal Moody. „Ak neodpustíte tej žene, ani Boh neodpustí vám.“ Na to povedala: „Tak mi nemôže byť nikdy odpustené.“
O niekoľko rokov sa dopočul, že žena je v blázinci.
Môžeš sa modliť dnes, aby ti bolo odpustené, ako si ty odpustil?
Ach, dávno, dávno už prial som si lepším byť,
chcel som sám reťaze hriecha ťažké zložiť,
chcel putá pretrhať, ale sa nedali!
Tak plynul mi život v pokleskoch a žiali.
Ó, poď za Ježišom srdcom roztúženým,
pros, dnes už môžeš byť voľným a spaseným!
Dr. Viera Roháčková