Dvadsaťdeväťročný vojak 2. svetovej vojny odmietol vyznamenanie za zajatie Japoncov, lebo sa stalo nasledujúcim spôsobom. Rozprával:
„Bol som zajatý s piatimi mužmi. S bajonetmi na chrbtoch sme kráčali džungľou. Moji kamaráti padali jeden za druhým. Hovoril som si 23. žalm a modlitbu Pánovu. Bol som rozhodnutý neprejaviť strach, hoci čakala na mňa smrť. Začal som si hvízdať pieseň, ktorú som si hvízdaval ako chlapec, aby som sa nebál, keď som išiel tmavou ulicou: Hriešny utláčateľ prestane, radostná chvála nastane, On nezabudne na svojich. Vtom som zbadal, že niekto hvízda pieseň so mnou. Bol to môj japonský nepriateľ. Vyskočil som od radosti, keď ma oslovil dokonalou angličtinou a povedal, že neprestajne obdivuje nádherné piesne kresťanov. Vysvitlo, že chodil do misijnej školy, na ktorú som prispieval, keď som chodil do nedeľnej školy. Kľakli sme si v blate a modlili sme sa za trpiace ľudstvo a pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum. Potom ma prosil, aby som ho zajal, že je to jediný spôsob, ako môže kresťansky žiť. Keď sme sa spolu vracali, našli sme v líščích dierach viac japonských kresťanov, ktorí sa k nám s radosťou pridali. A tak som ich so zbraňou v ruke doviedol do tábora.“
Pán môže aj tvoje smrteľné nebezpečenstvo premeniť dnes vo víťazstvo.
My môžeme prejsť aj oceán,
keď vodcom je nám Kristus Pán!
On istotne rád prevedie
a v ríšu slávy uvedie,
záhuby moc, súženia noc, na povel Jeho ustane;
blažené ráno nastane.
PS 262, 1
Dr. Viera Roháčková